Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Komentár Petra Schutza: Bez svetielka na konci tunela

.peter Schutz .stĺpčeky .komentár týždňa

Tisíce obetí pandémie, notoricky sa vlečúca politická kríza a život s oklieštenými slobodami sú tri rany, ktoré deň po dni píšu najpohnutejší kus dejín demokratického Slovenska. Dokedy?

Komentár Petra Schutza: Bez svetielka na konci tunela

na procese, ktorý ako chameleón strieda tristné a bizarné zafarbenie, je vôbec najhoršie, že úľavou už nie je ani klišé o svetielku na konci tunela. Radosť z toho, že krivky hospitalizovaných a úmrtí sa predsa len otáčajú, kalí skutočnosť, že proticovidové opatrenia sú v tom nevinne – lockdown je štrbavý, zle adresovaný a nevymáhaný. Priaznivejšie čísla má na svedomí skôr premorenosť a „oddychový čas” vírusu. Opačné trendy v Maďarsku, Poľsku, Nemecku či Rakúsku však napovedajú, že epidémia prebieha v sínusoidách, pričom forma opatrení má iba doplnkový vplyv. Podobné priebehy v západnej Európe vedú preto k obave, že pri nezmenenom manažovaní pandémie je ďalší obrat k horšiemu len otázkou času.

Svetielkom malo byť očkovanie. Zvlášť keď Matovič vyhlásil, že „budeme očkovať jedna radosť, preto sme aj Sputnik V vybavili, aby sme mohli očkovať najrýchlejšie v Európe.“  No násobne väčšia tragédia než to, že Sputnik sa stále suší v Michaľanoch  (optimistická verzia je, že  čakajú na schválenie EMA) je však neobjednanie plnej várky vakcín z Bruselu. Opcie na dokopy tri milióny Pfizerov Slovensko nevyužilo, lebo stavilo na lacnejšiu Astru, čoho priamym dôsledkom – ako ukazujú čerstvé výpočty – budú stratené mesiace.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite