sobota by bola pomlčkou medzi tragickým Miserére Veľkého piatku a Ódou na radosť  Veľkonočnej nedele. Ticho Bielej soboty. Ticho neprítomnosti. Krista niet – zostalo iba mŕtve telo ležiace v temnom hrobe. To ticho, tá Biela sobota, sa do života učeníkov má vrátiť znova i po nedeli vzkriesenia: Ježiš vstane z mŕtvych, zjaví sa učeníkom, aby im napokon na vrchu pri Jeruzaleme navždy zmizol v nebi. Ako konkrétna postava, osoba v ľudskom tele, Ježiš navždy zmizne z histórie. V predvečer svojej smrti však učeníkom povie: Pre vás je užitočné, aby som odišiel, lebo ak neodídem, Duch nepríde. Ten Duch bol doposiaľ medzi nimi, v Ježišovej osobe. Duch jednoty  Syna rodiaceho sa z večnosti Otca. Kedykoľvek sa o neho mohli oprieť. Odchádza zvonku, aby sa vrátil dovnútra. Kristov Duch bol doteraz medzi nimi, teraz bude vo nich. 

V ten deň spoznáte, povie im, že ja som v Otcovi, vy ste vo mne a ja som vo vás. To je ten deň – pomlčka medzi Smrťou a Vzkriesením – Ticho Bielej soboty.  Ticho medzi prvým a druhým príchodom Krista. Ticho Ducha, ktorý zvonku vstupuje do vnútra.