je to štvrtý šéf rezortu od vypuknutia pandémie. Mladý právnik Adam Vojtěch to vzdal vlani v septembri, oficiálne pre únavu. Rázny vojenský lekár Roman Prymula skončil už po mesiaci: bulvár ho nafotil na nočnej schôdzke v zatvorenej reštaurácii (išlo o exemplárne porušenie pravidiel, ktoré plukovník sám presadil). Do Babišovej vlády sa už potom nikto z oslovených šéfov nemocníc príliš nepoberal, ale jeden za seba odporučil svojho námestníka Blatného – a neznámy detský hematológ z Brna sa stal náhle ministrom. Hádam dúfal, že už sme v pandémii z najhoršieho vonku a on sa stane tvárou úspechu. Lenže my sme, naopak, do najhoršieho mierili a on sa stal obetným baránkom.

 Jan Blatný začal zle a pokračoval ešte horšie. V decembri ako nováčik podľahol tlaku ekonomických ministrov na otváranie obchodov. Narastajúce počty mŕtvych v januári bagatelizoval, vraj tam počítame aj kadejakú autonehodu vodiča s covidom. Vo februári ho pri návšteve zasiahnutého Chebska a Sokolovska lekári žiadali, nech vyrokuje cezhraničný prevoz pacientov do Nemecka, ale minister apeloval na národnú hrdosť, Česká republika sa vraj o svojich ľudí postará. Po sto dňoch vo funkcii som o ňom písal, že už by bol odvolaný, keby mal zaňho premiér náhradu (.týždeň č. 6/2021). Andrej Babiš si nad ním v tom čase zúfal a cez svoje noviny MF Dnes mu odkazoval, že mediálny obraz je už katastrofálny.