vychádza za hradby mesta. Niečo ju ťahá von do záhrad. Tam je jeden hrob, vysekaný do skaly. Ten hrob je jej cieľ. Či skôr ten, ktorý bol predvčerom do hrobu položený. Ona sama bola pritom. Neďaleko od tohto hrobu sa nachádza popravisko. Tam zvyčajne ukrižovali odsúdencov na smrť. Tam ukrižovali aj toho, ktorého ona hľadá.

Dvaja odvážni muži si jeho telo vyprosili od rímskeho správcu mesta. Jednému z nich patril kamenný hrob v blízkej záhrade. Dal si ho pripraviť pre seba. Dodnes sa snažia veriaci židia získať hrob čo možno najbližšie pri Jeruzaleme, pri chráme. 

V piatok popoludní rýchlo uložili Ježiša do hrobu v záhrade. Pretože so západom slnka sa začína sabbat a práve tento bol veľký sviatok, Pesach, židovská veľká noc. Pre mnoho pútnikov, ktorí prichádzali na tento sviatok do Jeruzalema, to bol deň radosti. Pre Máriu Magdalénu deň veľkého smútku. Ona a iné ženy prišli spolu s Ježišom a jeho učeníkmi z Galiley do Jeruzalema tiež kvôli tomuto sviatku. Cítila nádej aj obavy.

Nepriateľstvo proti Ježišovi už naberalo hrozivé rozmery. Mohlo byť smrteľné. A zdalo sa, že Ježiš nie je ochotný dostať do bezpečia ani seba samého. Ale bola tam aj veľká nádej. Nehovorili vari proroci, že Mesiáš sa zjaví v Jeruzaleme počas veľkonočných sviatkov? Založí Ježiš teraz, počas tejto Veľkej noci, svoju ríšu? Začne sa jeho panovanie?