Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

.otázniky Antona Vydru. O slovách

.anton Vydra .stĺpčeky .otázniky Antona Vydru

V roku 1975 napísal ruský filozof a literárny kritik Michail Bachtin, že existujú dva spôsoby, ako sa dá pristúpiť k slovám druhého človeka. Buď sú pre vás len vecami, čímsi, čo môžete skúmať ako neživé objekty, alebo sú pre vás hlasmi, s ktorými sa dá viesť konverzácia. Ten rozdiel je podstatný.

.otázniky Antona Vydru. O slovách

ako možno viesť dialóg s niekým, kto tu nie je a po kom tu zostal len jeho hlas, presnejšie, napísané slová? Ako sa dá s niekým takým polemizovať alebo s ním súhlasiť?

Bachtinovo rozlíšenie medzi slovami-vecami a slovami-hlasmi patrí do myšlienkového sveta, z ktorého sa zrodilo. Existujú podľa neho dve formy výpovedí, ktoré možno nájsť v dejinách literatúry: buď je to monologický epický príbeh, ktorý nepripúšťa nijaký iný hlas zvonka a ktorý je typický pre všetky posvätné národné mytológie, alebo je to dialogické písanie, ktoré epický veľkopríbeh paroduje, vystupuje v ňom viacero hlasov a konečná výpoveď je vždy viacznačná – tak vznikol román.

Lenže pod hlasmi mal Bachtin na mysli rôzne diskurzy, všetko, čo patrí do určitého rečového sveta. Môj rečový svet je iný než tvoj, lebo nielenže inak rozprávam, ale rozprávam aj o iných veciach, zaujímajú ma iné témy, som inak naladený, inakšie než ty reagujem na situácie, v ktorých sa spoločne ocitáme.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite