ak sa nám ihneď nedostane uznanie alebo ak nás iní kritizujú či rovno vysmejú, zmýšľame o sebe ako o tých, čo zlyhali alebo sú nezaujímaví. A často je potom výsledkom snaha zaujať aspoň niečím šokujúcim.

Existuje jeden príbeh, nad ktorým často rozmýšľam. A čím častejšie nad ním rozmýšľam, tým väčšmi je pre mňa fascinujúci jeho protagonista: Baruch Spinoza.

V roku 1656 sa amsterdamská židovská obec rozhodla vyobcovať ho spomedzi seba. Mladý Spinoza vtedy nemal ani dvadsaťpäť rokov, no to, čo mal, bol dostatok kritického intelektu. Kládol rabínom otázky, ktoré sa klásť nemali. A odmietal s tým prestať. Dôsledok bol nevyhnutný: verejné prečítanie jeho prekliatia v synagóge.