v roku 1952 vytvoril Flocon rytinu s názvom Trojsten (Le trièdre). Je to zvláštna ilustrácia. Umelec na nej zobrazil svoju vlastnú ruku, vsunutú do scény akéhosi moderného mesta, hoci mestom sa to dá nazvať len odvodene; „budovy“ sú tu skôr línie a náznaky. Ruka je vsunutá medzi tieto čiary tak, že palec je vztýčený nahor, ukazovák vystretý do popredia a tri zvyšné prsty smerujú nabok, doľava. Ruka tak vytvára trojrozmernú skicu priestoru, okolo ktorej sa do strán rozbiehajú alebo zbiehajú ostatné línie na Floconovej doske. Výnimkou sú slnečné lúče, ku ktorým smeruje rytcov ukazovák.

Ruka v geometricky čistom priestore nie je len pomôckou umelca. Je objektom jeho rytiny, jeho osobným vstúpením do priestoru obrazu. Nie je to prvýkrát, čo vidíme rytca zobrazovať vlastnú ruku, dobre to poznáme u Mauritsa Cornelisa Eschera. No u Flocona má jeho ruka iný zmysel. Sú to línie naokolo, ktoré kopírujú smerovania prstov, alebo sú to prsty, ktoré sledujú jednotlivé línie? A nie je to tak, že nám Flocon ukazuje, že sa na priestor ani tak nepozerá očami, ale že sa ho skôr pokúša vnímať prostredníctvom napriahnutej ruky?