nejde o žiadne veľké akademické dielo, ale keďže máme vďaka posledným rokom akýsi iný vzťah k záverečným prácam, počas jej písania som uvažovala nad tým, ako to niekomu dovolí svedomie, jednoducho ju „opajcnúť“.
Rozmýšľala som nad motiváciami, ktoré k tomu človeka vedú. Osobne by som sa hanbila vyjsť na ulicu. Zaplatiť si školu (nie vo forme školného, ale jej ukončenie) za časť vlastnej integrity len preto, aby si potom niekto písal pred meno to, čím vlastne nie je, je vrchol sedláctva. O to viac, ak sa o pár rokov ocitne vo vrcholovej politike a stane sa pre mnohých „úspešným príbehom”.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.