Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Otázniky Antona Vydru: Poludňový démon

.anton Vydra .stĺpčeky .otázniky Antona Vydru

Spomedzi hriechov minulosti mal zvláštne postavenie jeden: acedia. Človek sa prehrešoval acediou vtedy, keď ho v aktívnom živote zabrzdil strach alebo pochybnosti. Jeho nečinnosť z neho robila viac kameň než ľudskú bytosť. Tomuto nešváru sa vravelo aj Poludňový démon; vtedy totiž najčastejšie prepadal mníchov v kláštoroch.

Otázniky Antona Vydru: Poludňový démon

acedia nie je ani tak prostá ľudská lenivosť, ale skôr ochabnutie, pri ktorom sa človek vzdá vlastnej dobre nastúpenej cesty, stratí odvahu kráčať ďalej, prekonávať prekážky, namáhať sa. Pri acedii človek zaspätkuje, prestane si veriť a ostane stáť na mieste ako onen osol Jeana Buridana, ktorý  sa nevedel rozhodnúť, ktorou z dvoch ciest sa má vydať, a tak radšej uhynul hladom a smädom.

Lenže to sa občas pritrafí: človek sa zľakne, cúvne pred problémami, nahradí aktívny život pasívnym ničnerobením – niežeby sa mu nechcelo pracovať, ale poľaví v behu a činy nahradí neprínosným dumaním, preberaním možností toho, čo a ako a prečo a načo vlastne. Z dumiek sa potom zrodia strašidlá a z útrob strašidiel povyliezajú monštrá. Človiečik je lapený do pasce, ktorú si sám nastražil. Acedia je rezignácia, podľahnutie strachu, obavám a poludňajšiemu démonovi.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite