„Naši ľudia” vytvárali akúsi paralelnú mocenskú štruktúru, viac-menej uzavretý kruh bielogolierových rozkrádačov štátu. V tejto mimoriadnej situácii – precedens existuje azda v Rumunsku – je asi samozrejmé, že medzi desiatkami káuz, ktoré rieši NAKA,  sa nielen môže, ale zákonite i musí vyskytnúť jedna, dve alebo aj tri nepresnosti a chyby. Ako poslednej slamky sa dnes podobných vyšetrovateľských omylov chytajú ľudia minulosti, ktorí – na čele s mediálne všadeprítomným Ficom – trúbia na protiofenzívu. Pod ich tlakom a útokmi je celý vyšetrovací  proces s jedinou a priehľadnou motiváciou: Zachrániť si vlastnú kožu.

Zrejmé ale je, že vo viacerých prípadoch pochybnosti nie sú varené celkom z vody. Kompromitácia a destabilizácia očistných manévrov sa deje predovšetkým cez inštitút spolupracujúcich obvinených a cez podmienky kolúznej väzby. Makóovi, Slobodníkovi, Beňovi – čo sú najznámejšie „firmy“ – sa podsúva egoistická a krivá motivácia, keď sa obviňovaním bývalých kolegov majú snažiť dosiahnuť pre seba čo najvýhodnejšie dohody s prokurátormi, čiže čo najmenej prísne tresty. Takže ich výpovede sa označujú ako nedôveryhodné, čo je paušalizácia a ústredný naratív Fica a spol. Darmo sa zdroje blízke vyšetrovaniu zhodujú, že výlučne na svedectve kajúcnika stíhania nestoja. Skúste to vysvetliť „našim ľuďom“ zápasiacim o slobodu.

Lipšic určite neklame, keď hovorí, že „beztrestnosť nemá sľúbenú ani jeden kajúcnik“. Ale čo ak beztrestnosť nahradíme podmienkou? Fámam o takýchto „výmenných obchodoch “ s prokurátormi zdanlivo dáva za pravdu prípad exnámestníka SIS, ktorý bol obvinený z prijímania úplatku. Ten po svedectve proti exriaditeľovi Pčolinskému odišiel zo súdu s podmienkou. Pri všetkom rešpekte k Beňovmu príspevku pri objasňovaní trestného činu to bolo nie jedno, ale jeden a trištvrte prižmúreného oka. V situácii, keď justícia bežne seká dlhoročné tresty za drogové delikty úplne zanedbateľného rozsahu a spoločenskej nebezpečnosti, to svedčí o trestnej politike postavenej na hlavu. Minimálne. V horšom prípade ide interpretácia dohôd o vine a treste ďaleko nad rámec zámeru zákonodarcov – a je otázka, či ide o benevolenciu, alebo o prehnané spojenectvo obvinených a orgánov činných v trestnom konaní.