z kníh, ktoré som čítal, mi v pamäti veľa nezostalo. Je však pár takých, čo sa do mňa navždy zapísali; medzi nimi je i Portrét Doriana Graya od Oscara Wilda: Príbeh sa začína v ateliéri. Maliar maľuje Dorianov portrét, uchvátený krásou jeho mladosti. Dorián tu stretá Henryho: „Žite nádherný život, ktorý je vo vás,“ povie mu Henry: „Nič si neodriekajte. Vyhľadávajte pôžitky. Veď vaša mladosť potrvá tak krátko.“ Dorian v duchu vysloví prianie: Nech sa mení obraz a on nech zostane nezmenený. Odteraz bude Dorianov život utvárať Henry. Naučí ho pozerať sa na zlo ako na prostriedok, ktorým možno uskutočniť ideál krásy. Portrét Dorianovi visí na stene Jedného dňa zbadá, že sa na obraze zjavila črta krutosti. V ten deň spáchala samovraždu mladá herečka. Dorian jej najprv vyznal lásku, potom ju ponížil a odvrhol. Vždy, keď si Doriana podmaní nové zlo, obraz sa zmení. Čo ak niekto uvidí jeho skutočnú tvár? Nebezpečný portrét radšej zamkne v detskej izbe. Pripadá mu hrozné, že práve tu, kde prežíval čistotu detstva, má byť ukrytá tá desivá vec.
Po rokoch ho navštívi autor portrétu. Dopočul sa o Dorianovi strašné veci: „Poznám ťa naozaj?“ pýta sa ho: „To by som musel vidieť tvoju dušu.“ „Chceš vidieť moju dušu? Poď!“ Vyzve ho Dorian. Keď maliar uzrie zohavený portrét, premkne ho hrôza: „Modli sa, Dorian,“ vyzve ho: „Odpusť nám naše viny, zbav nás zlého, opakujme to spolu.“ Dorián v záchvate nenávisti maliara zabije.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.