život je ako plavba cez oceán. Veľa kultúr verí v takýto obraz životnej cesty. Narodenie je začiatkom cesty. A vďaka smrti sa dostaneme na druhý breh, do krajiny večného života. Samotná plavba je však spojená s nebezpečenstvami rôzneho druhu. Loď sa môže dostať do prudkej búrky. V krajnom prípade loď stroskotá a voda sa stane hrobom. Kedysi boli námorné plavby veľkým rizikom, lode bez motora, odkázané len na veslá a plachty. Ale katastrofa Titaniku nás prinútila uvedomiť si, že aj v moderných časoch číha na otvorenom mori nebezpečenstvo. A takmer denne prichádzajúce správy o utečencoch, ktorí sa utopili v Stredozemnom mori, sú toho tiež dôkazom.
Väčšina Ježišovho verejného života sa odohrávala v blízkosti „Galilejského mora“, ako sa tiež zvykne nazývať Genezaretské jazero. Znova a znova vidíme Ježiša, ako sa plaví po tomto jazere v rybárskom člne so svojimi učeníkmi, medzi ktorými sú aj bývalí rybári. Evanjeliá opisujú niektoré dramatické momenty na tomto prírodnom krásnom jazere. Lebo keď vietor vanúci z Golanských výšin rozvíril vodu, dokázalo sa zrazu zmeniť na rozzúrenú príšeru.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.