príšery sú monštrá, netvory, prízraky, ktoré ženú ľudí do šialenstva, alebo aspoň na jeho pokraj. V minulosti si ľudia príšery predstavovali ako ohyzdné stvorenia, ktoré sa v prítmí a za noci zakrádajú do domácností, aby strašili deti i dospelých. Bol to vcelku efektný spôsob, ako naháňať iným strach a hrôzu, a tým ich vmanévrovať tam, kam objaviteľ príšer chcel.

Ilustrovaný atlas príšer – ak by taký existoval – by bol nepochybne hrubiznou knihou, kde by bolo viac obrázkov než textu. Veď čo zásadné by ste len, prosím vás, chceli k tým rôznorodým znetvoreninám ľudského alebo živočíšneho charakteru povedať? Niežeby sa nedalo vymýšľať si, ale načo? Stačí ukázať a stačí vidieť.

Príšery sú príšerné v prvom rade vizuálne, vzhľadom, výzorom, konštitúciou ich tiel a údov. Až v druhom rade je to škriekavý zvuk, chrapot, bučanie alebo hrozivé ticho (pred búrkou?). Hmat, čuch a chuť tu temer vôbec nehrajú rolu: Kto poznal dotyk príšery? Kto ju zacítil vo vetre alebo ochutnal jej sliznaté telo? Imaginácia príšer je vizuálna, nanajvýš tak auditívna.