každoročne sa na pár dní z dovolenky zašijem do úplnej samoty, do ticha. Niekde, kde je mi dobre a dokážem pri navarenej rannej káve presedieť aj celé doobedie. Len tak pozerať po kopcoch a nepočuť žiadny ľudský hlas. Dokonca ani ten svoj. Nechám sa obklopiť tichom a počúvam zvuky, ktoré mi ponúka miesto, kde sa nachádzam. Ticho v mojom živote má veľmi dôležité miesto. Vypnúť si mobil, odstrihnúť sa od médií, dať pár ľuďom kontakt na niekoho, kto mi príde oznámiť, keby sa niečo dialo. Je to také dvoj-trojdňové spomalenie. 

Tento rok sa mi podarilo dokonca sedemdňové. Dokončila som hektický školský rok, dohodla množstvo vecí, urobila rozhovory a odišla do pustovne, aby som ostala sama so sebou a rozmýšľala. Kde som ja?