slobodné spoločnosti majú obranyschopnú demokraciu zažitú ako historickú skúsenosť druhej svetovej vojny. V ústavách majú explicitne alebo implicitne obsiahnuté ako základné pravidlo neprípustnosť odstrániť slobodu voľbami či násilím.

U nás je obranyschopná demokracia veľmi krehká aj vyše tridsať rokov po Novembri 1989. Bezpečnosť občanov zaručujú podľa ústavy bezpečnostné zložky. V skutočnosti však u nás zažívame často opak: polícia neochraňuje občanov, ale excesívnych násilníkov.

V roku 1991 som videl, ako sa skupina pánisovcov pokúšala zlikvidovať pokojný míting občanov na bratislavskom Námestí SNP. Napádali pritom aj prezidenta Václava Havla. Vtedajší minister vnútra Ladislav Pittner tvrdil, že zo strany pánisovcov ide len o sprievodné znaky „mladého národa“. Ale šlo o zbabelosť, alebo dokonca o úmysel polície.