Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Komentár Petra Zajaca: Afganská paradigma

.peter Zajac .stĺpčeky .komentár týždňa

V roku 1993 sme s Danom Bútorom, Ferom Šebejom a Števom Hríbom čítali geopolitické články v časopise Foreign Affairs. Stáli na začiatku toho, čo nadobudlo počas tridsiatich rokov praktickú podobu.

rozmýšľali sme vtedy, ako opísať rozvíjajúci sa mečiarizmus. Hovorili sme o tyranii väčšiny. Fareed Zakaria vtedy použil pojem iliberálnej demokracie a sedelo to ako uliate na Mečiarov režim. V lete 1993 publikoval časopis článok Samuela Huntingtona Konflikt civilizácií? Bol opakom triumfalistickej predstavy Francisa Fukuyamu o konci bipolárneho sveta, definitívnom víťazstve liberálnej demokracie a nástupe unipolárneho sveta Spojených štátov. Huntingtonova predstava bola celkom iná. Písal o budúcich konfliktoch na švoch multipolárneho sveta. Tak sa aj stalo. Bolo nám to dosť jasné už v roku 1993, občas sme na to zabudli, ale o to jasnejšie je to v roku 2021.

Už v roku 1991, po komplote proti VPN a založení HZDS, mohol vedieť každý, kto len trochu uvažoval, že Vladimír Mečiar je uzurpátor. Medzitým celkom stratil výnimočnosť a stal sa len jedným z mnohých satrapov od balkánskych Miloševičov a Tudjmanov po bieloruského Lukašenka a nášho Fica s Pellegrinim a Kollárom.  

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite