desiatky utekajúcich za lietadlom, deti presúvané cez plot a výbuchy na kábulskom letisku. Obrázky žien miznúcich v tme a čiernych burkách postupne zahaľujúcich celé telo. A s koncom týždňa prichádza informácia o odporúčaniach pre ženy nevychádzať z domu, lebo vojaci Talibanu nie sú cvičení na to, aby im neublížili. A nakoniec zákaz hudby v celej krajine. Neviem si predstaviť, koho by táto nesloboda a bezmocnosť nechala chladným. 

Veľa ľudí sa preto snažilo pomôcť, zachrániť čo najviac slobodných životov a potom riešiť ďalšie kroky. Samozrejme, že je dôležité dať pozor na nový trh s ľuďmi a ešte dôležitejšie na integračné procesy, ktoré nenútia ostať v Európe, ale nechávajú voľnú cestu na  návrat. Nemôžeme zobrať do Európy celú inteligenciu národa, ten by potom zostal sám v rukách Talibanu.