hneď prvú noc štvorhodinová nočná búrka s ľadovcom, burácaním hromov a bleskami nad Tatrami. O druhej v noci som z čistého zúfalstva urobil zopár fotiek, aby som si zapamätal, že takéto rozhodnutie už nechcem zopakovať. Na štvrtej fotke v sérii je za hrebeňom Kozieho kameňa viditeľná obrovská postava. Môj fotoaparát zachytil nejaký optický úkaz, z ktorého som mal zimomriavky. Na fotke pred ani po tá ľudská megahlava nebola. Tak som si povedal, že náš tábor, ktorého som vodcom, má asi anjela strážneho a dotrpel som tú noc s ľahším svedomím.
Potešilo ma, čo mi synovci nadšene rozprávali: keď im tohto roku vedúca skautského tábora na mobile ukázala radarom zobrazenú blížiacu sa búrku, prišli požiarnické autá a s majákmi ich odviezli na požiarnu stanicu do najbližšej dediny. Tá vedúca to totiž ešte pred táborom dohodla. Deti mali namiesto ohrozenia zážitok evakuácie a spali v garáži uprostred hasičskej techniky. A tábor na druhý deň pokračoval.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.