lásky to boli zrejme verejné, lebo obe ženy sa za svojho milenca tak trochu hanbili. Pred kým? Hanbiť sa za niečo by nemalo zmysel, keby ich láska bola utajená, ale vtedy, keď je všetkým na očiach. Tá prvá – mladšia – svojmu milencovi zakaždým, keď boli spolu, trhala z hlavy sivé vlasy, lebo sa hanbila byť spolu s postarším chlapom s hlavou pokrytou šedinami. Tá druhá mu zas, naopak, neustále vytrhávala vlasy čierne, lebo jej bolo nepríjemné byť milenkou mládenčeka. Našťastie, ženy vtedy zjavne nevedeli nič o farbách na vlasy, inak by muž skončil ako maliarova paleta.

Z dnešného pohľadu je zahanbenie oboch žien dosť bezvýznamné. No Ezop nám ich takto podáva. Muž nakoniec ostal načisto plešatý, lebo mu jeho panie okosili všetky vlasy na hlave. Čo spravili potom, nevedno. Osobne si myslím, že si z toho išli obe vlasy vytrhať. Zdá sa totiž, že Ezop nám chce povedať, že nakoniec stratili obe, lebo plešatý muž preňho zjavne nepredstavoval ideál krásy. Dnes by si musel Ezop len s ťažkosťami privykať na nové spôsoby. No zmysel bájky, samozrejme, nespočíva ani v holohlavom milencovi, ani v jeho zúfalých milenkách, a dokonca ani v tom, aký porast by mal pokrývať mužské hlavy a či na nich vôbec nejaký musí byť na to, aby sme o niekom povedali, že zodpovedá nejakému pevne danému ideálu krásy.