je nesporné, že značný kus zodpovednosti za dnešný rozval ide na vrub Mikulca. A tiež  premiéra, keď si „rozviazané ruky“ obaja vysvetlili ako nezasahovanie politiky nielen do živých káuz – čo je samozrejmosť v štandardných pomeroch, hoci nie za Fica – ale vôbec do vzťahov a väzieb v policajnom zbore. Úplne tým podcenili riziká toho, že funkcionári, ktorí „získavali ostrohy“ za Kaliňáka, budú mať priveľa masla na hlave na to, aby ich prvým prikázaním bola spravodlivosť, a nie záchrana živobytia a existencie – svojej aj svojich pánov.

Aj keď je bez detailnej znalosti spisov z jednotlivých káuz ošemetné vyslovovať súdy, zrejmé je, že ak aj v NAKA prevládli nové vetry, tak z inšpekcie sa stalo hniezdo obrancov starých poriadkov. A tu leží gigantická politická zodpovednosť bývalej garnitúry, zvlášť jej ministra vnútra. Kaliňák predsedal štruktúre, do ktorej dosadzoval ľudí, ktorí – počnúc Gašparom – eticky, mentálne a často i minulosťou patrili skôr na „druhý breh“, teda do sveta zločinu. Iste, nie všetci dôležití policajti za Kaliňáka boli gangstri, no skutočnosť, že vo väzbe sa postupne ocitlo takmer celé bývalé policajné vedenie, mala znamenať pre Kovaříka a Mikulca posledné zvonenie, aby bleskovými výmenami predišli dnešnej implózii.

Možno namietať, že ľahko sa to píše a ťažšie robí. Určite áno. Po obvineniach najvyššej policajnej nomenklatúry, ktorá na šnúrke nitrianskeho oligarchu zneužívala právomoci verejného činiteľa, korumpovala a korumpovaná bola, sa však nová garnitúra o hĺbkovú očistu, trebárs práve inšpekcie, ani len nepokúsila.  A to navzdory faktu, že Kaliňák si zachoval svoj vplyv nad týmto útvarom až do úplného konca. Nebolo teda v logike deja, že ak bývalá opozícia ešte za Kaliňáka chcela nezávislú inšpekciu, no potom, už pri moci, ani za rok „transformáciu” neuskutočnila, tak práve inšpekcia udrela plnou silou na NAKA?