maimonides je v dejinách myslenia známy najmä svojou knihou Sprievodca nerozhodných (alebo tápajúcich). Žid z Córdoby svoje kľúčové dielo pôvodne napísal v arabčine a do hebrejčiny ho preložil až spomínaný rabi Šmu’el. Vo svojom liste mu Maimonides vysvetľuje niektoré pasáže a významy arabských výrazov, ktoré mal pri preklade zachovať. No mňa predsa len zaujala drobná, azda len zdvorilostná zmienka o koreni vo vyprahnutej zemi. Zdá sa však, že pre Maimonida boli korene silnou životnou metaforou. Pre španielskeho Žida obklopeného zo všetkých strán vtedy dominantnými moslimami znamenalo napojenie sa na korene vlastnej tradície a náboženskej skúsenosti veľmi veľa.

Symbolika koreňov je prastará. Maimonidovi bola dobre známa z viacerých biblických veršov. Napríklad v knihe Jóbčítame o nádeji stromu: „Ak korene mu zostarnú v zemi a jeho peň v prachu odumrie, povyháňa, len čo cíti vodu, sťa byľ mladá vetvy vyženie.“ Všeličo mohlo odumrieť, no ak ostal koreň, ostalo všetko. Alebo prorok Izaiáš hovorí v slovách, ktoré neskôr kresťania interpretovali ako predobraz Krista: „Veď vzišiel pred ním sťa ratoliestka a ako koreň z vyschnutej zeme.“ Ak nik neodstránil koreň, spodné vody podľa Izaiáša postačia na to, aby sa niečo nanovo rozrástlo a zmohutnelo.