sulík je ministrom dodnes a premiér sa volá Heger. Takže aj po novom, keď ultimátum ohlasuje Kollár, sa žiada zdržanlivosť. Matovič, Heger i Sulík síce pripustili vládnutie aj bez Rodiny, zrejmé však je, že v zápase o paragraf 363 sa budú snažiť o taký kompromis, ktorý by uspokojil aj Kollára. Vysoko otázne je len to, či existuje taký prienik pohľadov, ktorý by nekrátil kompetencie generálneho prokurátora – čo je podmienka Kollára – a zároveň by zvýšil akčný rádius špeciálnej prokuratúry tak, aby získala ak nie právo veta, tak aspoň nejaký vplyv na zastavovanie trestných stíhaní, ktoré sama dozoruje.

Pred „pracovnou skupinou pre právny štát“, ktorú Heger vyzval, aby navrhla reformu justície, tak stojí sizyfovská práca: Vymyslieť v „kauze 363“ také odborné riešenie, ktoré štvorspolok politicky nerozmláti. Iste, uveriť Kollárovi, že zdvihne kotvy, ak sa nenaplnia jeho predstavy, sa len tak nechce. On však konflikt ešte eskaluje, keď svoj vydieračský potenciál rozšíril o rýchle schválenie exekučnej amnestie a bytovej výstavby. Medzi uvažovanými scenármi sa takto nedá opomenúť ani ten, že Kollár je rozhodnutý vystúpiť a podmienkami, za ktorých je údajne ochotný zotrvať v koalícii, sa v skutočnosti len snaží zbaviť zodpovednosti.