najlepším príkladom je slávna dvadsaťjedenročná aféra. V tom čase sme zažívali prvú zaťažkávaciu skúšku českej demokracie: mocenský pakt medzi Zemanovou ČSSD a Klausovou ODS, ktorého cieľom bolo zmeniť ústavu a volebný zákon a zabetónovať dominanciu oboch strán. Zároveň to však bola zlatá éra českých médií vlastnených silnými zahraničnými vydavateľstvami, s Václavom Havlom na Hrade a s legendárnou zostavou ústavných sudcov, ktorí ešte pamätali prvú republiku (vďaka tomu všetkému sme nakoniec roky 1998 – 2002 zvládli so cťou). A práve v horúcom lete roku 2000 polícia obvinila investigatívnu reportérku Sabinu Slonkovú a jej kolegu Jiřího Kubíka z MF Dnes. 

Slonková a Kubík napísali, že v tíme poradcov vtedajšieho premiéra Zemana sa pripravovala špinavá kampaň proti jeho vnútrostraníckej oponentke Petre Buzkovej. Diskreditačná operácia mala mať krycie meno Olovo (chemická značka prvku sa zhoduje s iniciálami Buzkovej). MF Dnes však zverejnením akciu zmarila. Polícia začala vyšetrovať, kto presne celé ohováranie chystal. A koncom septembra 2000 obvinila aj oboch novinárov. Dôvod? Odmietli prezradiť zdroj z úradu vlády, ktorý im materiál poskytol. Tým sa podľa vyšetrovateľa dopustili trestného činu nadržovania. Podľa logiky kapitánky Kadeřábkovej novinári nespolupracovali s políciou, čím pomohli páchateľovi vyhnúť sa trestnému stíhaniu...