hoci výzvy na rešpekt, spoluprácu a politickú  zdržanlivosť, čo bolo asi kľúčové posolstvo, koaličné špičky verbálne oceňovali, nevyslali jediný signál, že by sa nimi chceli aj riadiť.

Prejav pritom nepatril k tým najlepším. Častá neadresnosť kritických postrehov, ktoré lemovali celú reč, prezrádzala úpornú snahu o zachovanie neangažovanej pozície, čo sa vzápätí po prejave ukázalo ako márne snaženie. Reakcia predsedu Smeru, že reč nahrávala vláde, pričom Čaputovú označil za „členku koalície“, len smutne zarámovala skutočnosť, že umiernená a ústretová gestikulácia k tejto opozícii je pomýlená stratégia. Ak pre nič iné, tak už len preto, že prezidentka je kľúčový terč „hate speechu“ Fica a spol. Ona sa nikdy a ničím nemôže zavďačiť opozícii, keďže negatívne vymedzovanie sa voči nej je takpovediac esenciálna súčasť komunikácie predovšetkým Smeru. Ficov komentár, že prezidentka zneužila správu na podporu očkovania, bol až absurdným prejavom tohto vymedzovania sa. Absurdným, keďže pozíciu, ktorá je všade vo svete jedine normálna pre štandardných politikov typu „môj pozitívny postoj k očkovaniu je dlhodobo známy a považujem ho za najefektívnejšiu cestu vyrovnania sa s pandémiou“, vykreslil Fico ako „zneužívanie“.