návrhov, ako postaviť obrovskú kupolu, bolo viacero. Väčšina počítala s murovanými piliermi, ktoré by mohutné trámy kupoly zospodu podopierali, no takisto sa počítalo s rôznymi lešeniami, a dokonca sa objavil aj mimoriadne vtipný návrh s hlinou zmiešanou s mincami. Išlo o to, že by sa celé vnútro chrámu – celé, prosím pekne! – naplnilo touto podivuhodnou zmesou urobenou zo zeme a peňazí, potom by sa mohla na nej ľahko postaviť kupola a následne by sa o odvoz tejto dočasnej vnútornej „výstuže“ postaral bežný ľud, ktorý pre peniaz spraví čokoľvek, takže by bola sypká armatúra rýchlo preč.

Brunelleschi však cteným florentským konzulom a správcom ponúkol čosi inšie: vraj tú kupolu dokáže postaviť bez všetkých tých trámov a pilierov, bez tej smiešnej „mincohliny“, a dokonca aj bez lešenia. Tvrdil im tiež, že kupola nemá byť len jedna, ale dve, aby sa medzi nimi dalo prechádzať. A, samozrejme, že to všetko dokáže spraviť omnoho lacnejšie, čo bol pre niektorých kľúčový argument. Viem si celkom dobre predstaviť zdvihnuté obočia všetkých tých zámožných pánov, ktorí iba nechápavo zízali na tohto trochu nevzhľadného muža s tajomným geometrickým myslením. Čo myslíte, ako to dopadlo? Tak ako už veľakrát: vysmiali ho, označili za blázna a poslali preč. Dokonca ho museli zo siene vyvliecť sluhovia, lebo sa zdráhal odísť a všetkých opakovane presviedčal, že inak sa taká kupola zhotoviť nedá.