arthur Schopenhauer raz napísal, že podnetom na to, že sa sova stala Aténiným vtákom, mohlo byť nočné štúdium učencov. Iste, veľa takých číta, študuje, premýšľa alebo píše práve v nočných hodinách alebo aspoň v prítmí svojich príbytkov, knižníc, katedier či chrámov. Prítmie, tiene dokážu vytvoriť nočný čas aj počas pravého poludnia. Je to vec atmosféry, je to scéna, ktorú si navodzujeme, aby sme mohli vykonávať svoju prácu tak, ako nám to najlepšie vyhovuje.

Sovy sú vtákmi filozofov oddávna, o čom svedčí aj grécke úslovie, že do Atén nemá zmysel vláčiť sovy, čiže ďalších a ďalších filozofov. Mali ich tam už dosť a možno ich už mali aj plné zuby. No keďže je sova lesný vták, z metafory vyplýva aj to, že Atény boli lesom filozofov. Presnejšie, boli húštinou najrozličnejších filozofických koncepcií, ktorými to v meste len tak hučalo. Alebo skôr húkalo.