už samotný nápad na medailu pre Cimického bol znakom straty súdnosti. Jeho vedecký význam: nula. Žiadne lekárske zásluhy, nieto ešte vedecké. Jeho občiansky význam: nula. Pred rokom 1989 bol snaživo prorežimný, v posledných rokoch devótne prozemanovský. Jeho kultúrny význam: nula. Doktor sa vopchal do kdejakej estrády a bulváru, sám seba označuje za spisovateľa ľúbostnej lyriky, jeho grafomanská produkcia znie napríklad takto: „Možná jsi přišla ze vzdálených hvězd. Možná jsi kvítek, co se chystá kvést. Možná jsi hebký kousek mechu…“ Atakďalej, takýchto klišé sa dajú vypotiť celé kýble. Sedemdesiattriročný Cimický zapadá do predstáv Miloša Zemana o kultúre hodnej vyznamenania: sexuológ a zabávač Radim Uzel (2020), spevák Michal David (2018), normalizačný básnik Karel Sýs (2018), režisér Zdeněk Troška (2017). No tentoraz to akosi nevyšlo.

Vyznamenania sa mali tradične udeľovať 28. októbra (zabránila tomu len Zemanova hospitalizácia na jednotke intenzívnej starostlivosti). Ale krátko predtým herečka a speváčka Jana Fabiánová na sociálnej sieti napísala, že ju psychiater Jan Cimický sexuálne napadol vo svojej ordinácii. To pretrhlo hrádzu s ďalšími svedectvami, ktorých je dnes už viac ako tucet. V relácii Českej televízie 168 hodin vypovedali bývalé pacientky o tom, ako voči nim Cimický zneužíval svoje postavenie lekára.

Samozrejme, tušilo sa to už dávno: v roku 1996 v tichosti zmizol z Psychiatrickej nemocnice Bohnice. Hoci vtedajší riaditeľ Zdeněk Bašný nemal dôkazy, ktoré by obstáli pred súdom, prinútil Cimického odísť dohodou na základe dvoch nepriamych svedectiev o prinajmenšom neetickom správaní. Cimický si zriadil súkromnú kliniku, chvíľu si dával pozor a potom opäť pokračoval. O päť rokov neskôr o týchto podozreniach písal český časopis Týden. Cimický sa opäť stiahol – kým sa rozruch neprehnal.