neschopnosť prijímať jednoznačné rozhodnutia a mediálne ich následne nespochybňovať je zrejme aj dôsledok politickej a vôbec ľudskej nezrelosti. Predovšetkým o covidových opatreniach v značnej miere platí, že v najlepšom prípade rozpačitosť, nedôvera, odmietanie až zosmiešňovanie „na príjme“ sú autentickým ovocím verejných konfliktov. Z nich vedie priama cesta k nízkej (nulovej) vážnosti jednotlivých opatrení. A vzápätí aj k ich celonárodnému porušovaniu, ktoré je základnou príčinou nemocničnej kalamity a vysokej covidovej úmrtnosti.

Dá sa usudzovať, že biedna zaočkovanosť, ktorá radí Slovensko na tretie miesto odspodu v EÚ, si z logiky veci pýta ešte prísnejšiu sadu opatrení, než aké zavádzajú napríklad Nemecko, Rakúsko, Česko, Holandsko, Dánsko, atď., čo sú krajiny, v ktorých delta tiež láme rekordy z prvej i druhej vlny. Napriek tomu sa reforma automatu, ktorý rozoznáva od zeleného po čiernu päť stupňov rozšírenia covidu, aj pre neschopnosť zaujať spoločný postoj ukázala ako jedna z menej prísnych.

Aj keď v čiernej fáze upúšťa do značnej miery od rozlišovania očkovaných a neočkovaných, pričom na rozdielnosť podmienok pre obe skupiny kladú silný dôraz zahraničné schémy, ktoré stavili na priamočiaru motiváciu nasmerovať ľudí pod ihlu.