ešte donedávna sme ťa v západných spoločnostiach odsunuli na okraj tak ďaleko, ako to len bolo možné. Nechceli sme ťa mať na očiach a nechceme ťa mať na očiach ani dnes. No nedá sa nevidieť ťa, lebo momentálne si aktívna rovno v priamom prenose – pred zrakom tých, ktorí počítajú úmrtia. Samozrejme, dnes najmä tie covidové, no aj mnohé, mnohé ďalšie.

Nejeden sa v minulosti utešoval vierou epikurejcov, že sa ho nikdy netýkaš, lebo keď je tu on, niet tu teba, a keď tu zas budeš ty, po ňom tu už vtedy nebude ani pamiatky. No boli aj iní, ktorí tvrdili, že sa tých živých predsa len vieš riadne dotknúť, lebo nikdy nejde len o naše vlastné zomieranie, ale o zomieranie našich blízkych a milovaných. Takto sme sa len pred pár dňami o seba šuchli, keď sme pochovávali starú mamu. Ešte nikdy som pri tom nerobil prácu hrobára, ktorý spúšťa rakvu do zeme. Už mám do rúk vtetovanú aj túto skúsenosť. Skrátka, nebolo hrobárov a niekto to musel spraviť.