na Slovensku sa už diskutuje, či by premiér nemal pozbierať odvahu na  vlastnú „atómovku“ a či by teda nemal svojho predchodcu v kresle a straníckeho šéfa poslať späť do parlamentu. Aj keď na dôchodcovský bonus, ktorý napokon zmenšili na tristo miliónov, existujú rôzne názory, jednoznačne anarchistický a antikoaličný bol spôsob, akým ho Matovič presadzoval.  A to ešte bez vedomia premiéra ponúkol ďalších sto miliónov pre seniorov, na čo prišiel medzi dvoma vystúpeniami v parlamente, čo je už známka ťažkého politického autizmu a nerešpektovania hierarchie. To všetko je diskvalifikačné zvlášť na post ministra financií.

Je absurdné, aby si jeden človek bez predchádzajúcich konzultácií iba tak zmyslel zvýšiť štátny dlh o polmiliardu eur. Darmo sa bráni, že tým zachráni tisíce životov, pretože bez náznaku expertného odhadu a bez dopadovej štúdie si takú gigantickú sumu  dovolí hodiť „do pľacu“ len politický dobrodruh. Je teda zrejmé, že cit pre miery a proporcie je ďalšia z vlastností, ktoré ministrovi financií chýbajú. Päťsto miliónov eur je predsa peniaz, o akom by sa pred covidom a v inej koalícii – Radičovej, aj oboch Dzurindových – hádali dni a noci, veď je to viac než celoročné rozpočty niektorých rezortov.