po prvé, česká (aj slovenská) politika trpí drístaním a melodrámami. Oboje dosiahlo za vlády Andreja Babiša inflačnú úroveň. Jeho mediálni poradcovia sa veľmi snažili, aby vyzeral ako štátnik, no vždy, keď Babiš hovoril bez prípravy, jeho prúd reči sa po chvíli menil na slovný šalát, primeraný zmätku v jeho hlave. Kto nevie presne hovoriť a písať, nevie ani presne myslieť. Naproti tomu povolebné vyhlásenia Petra Fialu sú krátke a vecné. A čo je pozoruhodné: zvnútra budúceho kabinetu piatich strán zatiaľ uniká len veľmi málo informácií. Mesiac po voľbách  –  8. novembra –  podpísali koaličnú dohodu, bodka. Týždeň na to nový premiér oznámil zloženie vlády, bodka.

Svoj tím si buduje v tichosti, novinári sa o tom dozvedia, až keď je hotovo. Premiér na svojom účte na Twitteri sucho oznámil, že jeho bezpečnostným poradcom bude zahraničnopolitický jastrab Tomáš Pojar (bývalý riaditeľ organizácie Člověk v tísni, námestník ministra zahraničných vecí a neskôr veľvyslanec v Izraeli). Za svoju spojku pre Európsku úniu si Fiala vybral Jolanu Mungengovú, tvrdú a sebavedomú diplomatku z česko-zairskej rodiny, ktorá pracovala pre europoslancov ODS a potom v tíme európskej komisárky pre obchod Malströmovej.