nezvyknem si dávať novoročné predsavzatia. Nemám to rád. To však neznamená, že si pred seba vôbec nekladiem prekážky, ktoré by som rád prekonal sám a bez pomoci iných. Len si ich pred seba nekladiem nevyhnutne s prvým úderom novoročného ohňostroja. Niežeby som v tom videl nejaké čudné pokrytectvo, nezazlievam nikomu, ak si v prvých minútach nového roka niečo zaumieni, že to a tamto bude počas tohto, a nejakým riadením osudu práve tohto roka jeho prvoradou úlohou. Prečo nie? Čas rozhodnúť sa prekonať v sebe čosi môže prísť hocikedy. Trebárs aj na Nový rok. Alebo aj v posledný deň roka starého. Alebo dokonca aj v horúcom lete. Kedykoľvek.

Predsavzatia sú zrejme nanič, keď sú len gýčovitou ozdobou novoročných prianí, keď sú zle zvolené, alebo dokonca škodlivé. Predsavzatia, ktorými pred seba berieme a kladieme nesplniteľné úlohy alebo také, čo sú vysoko nad naše sily, sú takisto nanič. Nijaký skokan do výšky si predsa nedá predsavzatie supermansky prekonať nejakú výšku len preto, lebo sa mu to práve zachcelo. Jeho plán na prekonanie rekordu je realistický a adekvátny jeho silám a schopnostiam.