charizmatický predseda priviedol „ajťácku“ stranu do snemovne (2017), získal pre ňu post pražského primátora (2018), troch europoslancov (2019), troch senátorov (2020) – a napokon troch ministrov vo vláde Petra Fialu (2021). Dlhé dredy si ponecháva aj ako dnešný podpredseda vlády pre digitalizáciu a šéf vplyvného ministerstva pre miestny rozvoj. Dokonca aj tí, ktorí nezdieľajú superprogresívne postoje Pirátov v etických otázkach (od liberalizácie marihuany cez homosexuálne manželstvá až po eutanáziu), sú celkom zvedaví, čo dokážu bartošovci urobiť s informatizáciou štátnej správy. Lenže doterajší predseda zožína doteraz aj najväčšiu vnútrostranícku kritiku.

Piráti kandidovali v koalícii a voliči oveľa častejšie krúžkovali ich partnerov zo starostovského hnutia STAN – takže dnes má STAN v snemovni 33 kresiel, kým klub Pirátov sa scvrkol z 22 na 4. Ku cti Fialovej koalícii treba dodať, že nezabudla na svoje predvolebné sľuby a vzala Pirátov do vlády (hoci by aj bez nich mala bezpečnú väčšinu 104 z 200 poslancov). A premiér osobne presadil nominanta Pirátov Jana Lipavského na post ministra zahraničných vecí napriek nesúhlasu prezidenta Zemana. Ivan Bartoš si vstup do vlády nechal potvrdiť vo vnútrostraníckom referende – no ani potom kritika neutíchla. Niektorí členovia sú, skrátka, presvedčení, že strana ide zlým smerom a potrebuje radikálnu zmenu. No v duchu pirátskej zásady úplnej transparentnosti to hovoria verejne a neustále.