Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

.otázniky Antona Vydru: Vytrvalosť poverčivosti

.anton Vydra .stĺpčeky .otázniky Antona Vydru

Poverčivosť je nezmar, uchytí sa v ľudskej duši ako kliešť, a nie a nie sa jej zbaviť. Je úplne jedno, čomu veríte a čomu nie, no keď sa do vás zahryzne poverčivá nálada, ohlodá vás na kosť.

.otázniky Antona Vydru: Vytrvalosť poverčivosti

lenže povedzte poverčivým ľuďom, že to a tamto je len hlúpa povera. Pokývu hlavou, že veď áno, áno, máte pravdu, a večer s bázňou pohliadnu na svoj amulet.

Ivan Kadlečík mal na schodoch pred svojím domom v Pukanci dlhé roky konskú podkovu. Keď sme tam raz prišli s deťmi, podkova im hneď ruky podala a skončila kdesi v kríkoch. No našli sme ju a dali späť. Ivan Kadlečík ani jeho manželka Iva neboli poverčiví ľudia a podkovu tam mali len tak. Pre jedeného estetický doplnok, pre iného gýč, pre ďalšieho antikvárna drobnosť.

V 10. storočí žil v anglickom Glastonbury jeden pustovník. Volal sa Dunstan. Chlap sa živil ako kováč, no ani zďaleka to nebol nejaký jednoduchý osadník. Naopak, Dunstan bol vzdelanec a jeho kováčstvo bolo len jednou z mnohých ďalších činností, ktorým sa venoval. Neskôr sa z neho stal arcibiskup v Canterbury a učiteľ v katedrálnej škole, ktorý mal cit pre umenie: najmä pre zlatníctvo, prácu so šperkom, s iluminovanými rukopismi a takisto pre hudbu.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite