krátko po týchto udalostiach nečakane odišiel bývalý minister zahraničných vecí a celoživotný diplomat Eduard Kukan. Táto správa ma zasiahla a nedá sa mi na ňu nepozerať aj optikou posledných dní. Kukan bol jedným z tých, ktorým môžeme ďakovať za to, že sme neostali čiernou dierou Európy deväťdesiatych rokov, ale naopak, stali sa skutočnou súčasťou Západu. 

Svoju prácu vnímal predovšetkým ako službu. Bol protipólom dnešného parlamentu a hodnotovej prázdnoty, ktorá v ňom má početné zastúpenie. K odkazom, ako je ten jeho, sa sčasti staviame nezodpovedne, myslíme si, že sú iba s naším prizeraním sa večné.