milujem tie filmy preto, aké sú jednoduché a aké veľké emócie a témy sa v nich riešia, a hlavne preto, že práve v nich sa dá zahliadnuť film vo svojej pôvodnej, čisto atrakčnej rovine.

Žiadne umenie, ale atrakcia, „spektákl“. Do dediny prišli kolotoče, jarmok bude, aj cirkus prišiel a horská dráha, zíde sa pospolitý ľud zo šíreho okolia, pôjde si za grajciar pozrieť fúzatú dámu a u Lacného Jožka si kúpi nejakú taľafatku, najlepšie mačku vo vreci, nech je aj prekvapenie. A pôjde sa aj na tie oživené fotky pozrieť, chýr sa šíri taký, že ľudské oči jakživ nič podobné nevideli. Zázrak, film sa to volá. Jarmočná atrakcia, „vidieť nevidené“. Presne si viem predstaviť, kde ten kinematograf stál. Medzi strelnicou a stánkom s tureckým medom.