Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

.videné z Košíc: Existenciálna ukrajinská kríza

.peter Schutz .stĺpčeky .videné z Košíc

Ohlasovanie začiatkov ruského vpádu na Ukrajinu nie je najvýbušnejší motív dneška. George Soros označil rok 2022 za „kritický rok v dejinách sveta“ a „súboj o budúcnosť ľudskej civilizácie“ vidí dnes aj Ivan Mikloš.

.videné z Košíc: Existenciálna ukrajinská kríza

zaujímavé je, že každý, kto vidí realitu dneška veľmi kriticky, kalkuluje s tým, že Rusi prekročia ukrajinské hranice. Pritom akokoľvek hrozne vyzerá už doterajší priebeh konfliktu, kritický pre celú civilizáciu ešte hádam nie je.

Doteraz najpravdepodobnejší scenár – na útok sa Rusi neodhodlajú, no zostanú na dostrel od ukrajinskej hranice – neotrasie bezpečnostným, ekonomickým ani politickým status quo. Alebo ak zatrasie, tak v obmedzenej miere. V dnešnej konštelácii si napríklad Švédsko a Fínsko nepodajú žiadosť o vstup do NATO, čo by sa veľmi pravdepodobne zásadne zmenilo po okupácii Ukrajiny. Ani Američania nepresunú oveľa viac vojakov do Poľska, Pobaltia a Rumunska, hoci odvšadiaľ ich o to prosia. Súčasťou geostrategickej hry je totiž konať tak, aby si v prípade kompromisu Putin mohol zachovať tvár. Preto aliančné posily zatiaľ nedorazia ani na Slovensko – ako sa avizovalo – čo by sa celkom isto stalo po obsadení Kyjeva či významnej časti Ukrajiny. Teda za predpokladu súhlasu slovenského parlamentu, ktorý nie je istý, ale určite by bol pravdepodobnejší v situácii napadnutej Ukrajiny.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite