zatiaľ čo bleskové dobytie Ukrajiny zostalo iba plánom, rokovania so Zelenského vyjednávačmi na bieloruskej hranici vedú Rusi tak, akoby predmetom dohadovania boli už naozaj len podmienky kapitulácie, za ktorých Ukrajinci zložia zbrane. Skutočnosť, že za rokovacím stolom Moskva nezľavuje z požiadaviek „demilitarizácie“ a „neutrality“ (pričom Putin medzi svojimi žiada zvrhnutie Zelenského), naznačuje zotrvačnosť predstáv, s ktorými Rusko prepadlo Ukrajinu. A to aj napriek tomu, že priebežný stav na bojiskách vôbec nezodpovedá ukrajinskej kapitulácii. To, že za desať dní dobyli len dve prímorské aglomerácie, možno hodnotiť ako fiasko „špeciálnej operácie“. Pričom minimálne pri obliehaní Charkova si pomohli medzinárodne zakázanými prostriedkami, ktorých použitie by malo skončiť pred tribunálom v Haagu ako vojnový zločin.

Realitou je slabosť ruskej pozície. Putin a spol. sa ocitajú medzi kliešťami drakonických západných sankcií a možných nepokojov doma, masívnejších než doterajšie. Tá hrozba sa zvyšuje každým dňom bojov. Rusi preto nemôžu obkľučovanie Kyjeva a iných miest naťahovať. Čiže už nemôžu staviť na postupnú demoralizáciu, demotiváciu, frustráciu či vyhladovanie obrancov. Naopak, zdroje hovoria o demoralizácii ruskej armády. Mnoho vojakov vraj ani nevie, že nie sú na cvičení, ale na Ukrajine. A tí, ktorí vedia, kde sú, očakávali vítanie chlebom, soľou a kyticami, a nie molotovovými koktailmi a protitankovými  salvami.