pamätám si však aj niečo iné. Neprešlo tak veľa času a nenávisť, zloba a hnev zaplnili verejný priestor, pomaly rástli v spoločnosti ako nádor. Bežní anonymní ľudia, povzbudzovaní mafiánmi a neonacistami, tentoraz stáli pod oknami lekárov a vyhrážali sa im, blokovali sanitky a hádzali dlažbové kocky na Úrad vlády.

Našou prirodzenou reakciou na ťažké časy je ešte stále solidarita a potreba pomáhať. Dobro je našou prvou odpoveďou na akékoľvek zlo. A preto ešte stále máme šancu.