dvanásteho marca 1868 predniesol John Stuart Mill jednu parlamentnú reč, v ktorej prvýkrát použil výrazy dystopisti a kakotopisti v protiklade voči utopistom. Utopickým nazýval niečo také dobré, že sa to uskutočniť nedá. Opakom toho je niečo také zlé, že sa to uskutočniť nesmie. Že neexistujú a nikdy nemohli existovať nijaké utopické ideálne slnečné štáty a nové Atlantídy, to vieme. A vieme tiež, že uskutočniť ich by sa dalo len za cenu straty slobody v prospech vysnívaného ideálu. Že sa, naopak, dystopické orwellovské svety pokúšali vyklíčiť na pôde nejednej krajiny, to vieme takisto, aj z vlastnej historickej skúsenosti, no vieme aj to, že slobodní ľudia vždy urobia všetko preto, aby ich zo svojej pôdy vypleli.

Tridsať rokov po Millovi napíše Lev Nikolajevič Tolstoj v celkom inej geografickej a politickej realite zopár riadkov o vladároch, ktorí svoj ľud presviedčajú o tom, že cudzie štáty im chcú iba zle.