ale asi si zvykáme, budeme si musieť zvyknúť a nakoniec si asi aj zvykneme. Veľa iného, čo môžeme robiť, aj tak nezostáva. Pomáhať, ako sa dá, čo najviac, naozaj sa deliť, občiansky sa angažovať, samozrejme, neustať, neunaviť sa, zostať čo najslobodnejší a vyjsť slobode v ústrety. Vyslobodiť sa z tej neuveriteľnej pohodlnosti, v ktorej sme žili, posunúť sa od pohodlia k nepohodliu a neprestať veriť, že nakoniec to predsa len akosi dobre dopadne. Dobre dopadne, predsa len dobre, navzdory tomu, ako málo pravdepodobné, až celkom nepravdepodobné sa to môže teraz zdať.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.