skutočnosť, že neprešli návrhy na „updatovanie“ opatrení proti Rusku, nemusí ešte znamenať, že bezletová zóna, mierová misia či úplný bojkot obchodovania s Ruskom sú definitívne passé. Aj mesiac po ruskom vpáde na Ukrajinu totiž platí, že o aplikácii krajných krokov a odpovedí sa v tejto vojne nerozhoduje vo Washingtone a Bruseli, ale v Kremli. NATO ani EÚ to nechcú, ale ako tu už bolo napísané, existuje akási hranica tolerancie, a ak Rusi prekročia isté miery ničenia a krviprelievania, budú musieť prísť silné kroky. Ako červenú čiaru vymedzil Biden – zatiaľ – použitie chemických zbraní.

Ak obídeme, že Biden bol viceprezidentom, keď podobná červená čiara Američanom vybuchla v Sýrii, vyhlásenie hranice, za ktorú Putin zájsť nesmie, je určite správne. Čiastočne napravuje veľmi nešťastné vyjadrenia, že NATO na Ukrajine nezasiahne v žiadnom prípade, čo Putinovi a jeho generálom fakticky rozväzovalo ruky. Niet pochýb, že plány na ten-ktorý scenár vývoja majú v Pentagóne pripravené, otázka je, či a ako sa presadia na pôdoryse NATO.

Ak obídeme Orbána, ktorého Zelenskyj pred plénom samitu vyzval, aby „si vybral stranu, na ktorej stojí“, tak Nemecko prechádza paradigmatickou zmenou (zrušenie Nord Streamu, dodávky zbraní pre Ukrajinu). Na úplné odpútanie sa od politiky, ktorá priam vyzývala Kremeľ na asertivitu, však ešte nie je mentálne pripravené. V Berlíne sa nedokážu – zatiaľ – vyrovnať s predstavou, že Gazprom so 40-percentným podielom na nemeckej spotrebe plynu je možné nahradiť iným dodávateľom. Aj preto je pravdepodobné, že ak Biden nechce dopadnúť ako Obama v Sýrii, bude musieť zorganizovať „koalíciu ochotných“.