rekonštrukcia ukrajinských miest a infraštruktúry len z dnešného stavu bude v násobkoch ukrajinského HDP. Ruský kalich horkosti a biedy zase naplnia ekonomické sankcie Západu, ktoré sú už teraz najkomplexnejšie, aké boli kedy uvalené na nejaký štát. Sankciám pritom nie je koniec – odhodlanie zjednoteného Západu predznamenáva, že budú pribúdať, kým ruská agresia neprestane. A dôležité je, že s „normalizáciou“ vzťahov môžu v Kremli rátať až po tom, čo sa okupačné vojská stiahnu na pozície pred 24. februárom. Vidiac nielen Bidena a Johnsona, ale už aj Scholza a Macrona, návrat na „predinváziovú“ líniu kontaktu bude zrejme podmienkou sine qua non. 

Dokonca ani červená čiara, ktorú si najmä Nemecko vyvzdorovalo na obchod s plynom a ropou, nemusí byť definitívna. Existuje totiž miera skazy, pustošenia a vraždenia, s ktorou sa nebude dať žiť a súčasne sa tváriť, že energetika je akýsi vyšší princíp, ktorý sa vymyká z režimu „prízemných“ sankcií. A je to zrejme tá istá hranica, za ktorou bude so svedomím Macrona a Scholza nezlučiteľné ďalej si telefonovať s Putinom. Pričom už dnes je to trápne, aj keď má Francúz pred voľbami – to síce telefonáty vysvetľuje, ale nepardonuje. Navyše, ani jeden, ani druhý u Putina nič nedosiahli.