okolík, predstavte si okolík. Jednotlivé kvety sú rozmiestnené na malých stonkách, ktoré sa svorne zbiehajú k hlavnej stonke. Okolík je jednou z foriem súkvetia, rastlinnej jednoty. Mohol by byť obrazom spoločnosti, v ktorej je miesto jednotlivcov určené hierarchickým usporiadaním. To bolo typické pre staršie teologicko-politické myslenie ovplyvnené novoplatonizmom: Najvyššie stálo Jedno, Boh. 

Pod ním sa začali množiť najrôznejšie inteligencie. Od tých sa mnohosť ešte viac zväčšovala k psycho-fyzickému svetu duší, zvierat (aj tých ľudských) a vecí – k hmote. Všetko to držalo pokope ako ten okolík. Zrkadlom toho bolo hierarchické usporiadanie cirkvi a štátu. Princíp: jeden silný vladár, panovník, vodca, hlava, potom vykonávatelia jeho príkazov a nakoniec všetci ostatní.

A teraz si predstavte klas. To je iná forma súkvetia. Tu sa kvety tlačia jeden k druhému takmer ako antická falanga, v ktorej boli bojovníci jeden pri druhom tak natesno, že ich štíty vytvorili nepriestrelnú stenu pre nepriateľa. Aká komunita ľudí pripomína klas?