Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

.otázniky Antona Vydru: Mať tak o zmysel menej alebo navyše

.anton Vydra .stĺpčeky .otázniky Antona Vydru

Na prelome 17. a 18. storočia si európski vedci a filozofi kládli otázku, aké aspekty sveta by sme boli schopní vnímať, keby sme mali o jeden alebo viac zmyslov navyše. Nepoznali ešte echolokáciu netopierov či ultrafialové videnie niektorých vtákov či hmyzu, no snívali o čomsi takom.

.otázniky Antona Vydru: Mať tak o zmysel menej alebo navyše

takto nad tým uvažoval napríklad Gottfried Wilhelm Leibniz vo svojej Monadológii (1714), kde tvrdil, že také zmysly nepochybne existujú, len ich nepoznáme. Baruch Spinoza zas vo svojej Etike (1677) tvrdil, že z Boha či  prírody sú nám prístupné len dva atribúty (rozpriestranenosť a myslenie), no v skutočnosti je v ňom atribútov celé nekonečno, ktoré nám však už prístupné nie sú. Akú prírodu, akého Boha by sme mali pred sebou, keby sme mali kľúč aj k tým ďalším atribútom?

Všetci takíto si totiž predstavovali, že svet by sa nám vďaka tomu ukázal alebo dával bohatší, plnší. Lenže zmyslov máme práve päť, a tak im nezostávalo iné, než sa uspokojiť s tým, že sme odkázaní len na to, ako nám tie sprostredkúvajú vonkajšiu realitu. Také sú hranice nášho zmyslového vnímania.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite