skutočnosť, že koalícia zlyhala vo viacerých kľúčových hlasovaniach o reformách (či skôr o tom, čo sa za reformy vydáva) aj spravodlivostno-etických otázkach, ide plne na konto Sme rodina. Už vtedy bol opodstatnený výrok, že koalícia je fakticky mŕtva, keďže jej očakávania nenapĺňa, ak raz funguje a inokedy nie. To, že Sme rodina má vládne posty, je v situácii dvoch paralelných parlamentných väčšín len hrou na koalíciu, čo by podpísal každý politológ. Teda – okrem slovenských.

Nevydanie Roberta Fica na rozhodnutie súdu, či má byť stíhaný väzobne, je asi siedme či ôsme torpédo strany Sme rodina do programového vyhlásenia aj do protikorupčnej identity koalície. Také dačo neexistuje bez fatálnych dôsledkov nikde vo vesmíre. Polemika, že azda by sa u Kollára našlo zopár hlasov na väzbu Fica, keby nebol paralelne obvinený Borguľa, svedčí len o nekvalite glosátorov, ktorí stíhanie tohto poslanca vysvetľovali ako snahu NAKA a prokurátora odvrátiť naratívy o „politickom procese“. Borguľa mal byť podľa týchto názorov dôkaz, že „padni komu padni“ je ozaj krédom NAKA.