najprv si ujasníme, o čom sa vlastne hlasovalo. Ešte predtým sa pozrime na právny podklad, lebo v tom mnohí stále nemajú jasno. Podľa Ústavy nemožno poslanca vziať do väzby bez súhlasu Národnej rady. Procedúra je upravená v rokovacom poriadku a je v zásade taká, že v prvom kroku generálny prokurátor (alebo iný ním poverený prokurátor) požiada Národnú radu o vydanie súhlasu na vzatie poslanca do väzby. Následne žiadosť urýchlene prerokuje mandátový a imunitný výbor, ktorý dá priestor poslancovi sa k žiadosti vyjadriť. 

Na konci podá plénu Národnej rady správu o výsledku rokovania spolu so svojím návrhom, teda či plénum má alebo nemá dať súhlas na vzatie poslanca do väzby. Následne o tomto bode rokuje plénum a na konci hlasuje. Na udelenie súhlasu na vzatie poslanca do väzby je potrebná nadpolovičná väčšina prítomných. Ešte pripomínam, že účelom väzby je zabrániť zmareniu trestného stíhania zo strany obvineného. Existujú pre ňu tri základné dôvody: po prvé obava, že obvinený ujde alebo sa bude skrývať (tzv. úteková väzba), po druhé obava, že bude ovplyvňovať svedkov alebo spoluobvinených alebo mariť dôkazy (kolúzna väzba) alebo po tretie obava, že bude pokračovať v trestnej činnosti (preventívna väzba). 

„Generálny prokurátor dal od prípadu ruky preč, ešte predtým však vylúčil z prípadu špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica kvôli pochybnostiam o jeho nezaujatosti.“

Navyše je vždy potrebné, aby bolo trestné stíhanie dôvodné. Väzba má trvať dovtedy, kým trvajú jej dôvody. Všetko ďalšie k väzbe je uvedené v trestnom poriadku. Dúfam, že si väzbu nikto nezamieňa s výkonom trestu odňatia slobody. Aj že všetci chápu, že trestné stíhanie môže prebiehať aj na slobode. Ešte dodám, že o vzatí do väzby vždy rozhoduje súd a to sa týka aj poslanca. Ak sa má poslanec dostať pred súd, musí s tým najprv Národná rada súhlasiť.

Toľko k právnej úprave, teraz si zrekapitulujme, čo sa presne stalo v prípade poslanca Fica.