pre vojnu, samozrejme, šialenú, absurdnú, metafyzicky zlú vojnu, ktorá nemá ospravedlnenie, lebo sa principiálne vzpiera všetkým etickým princípom, ktorým verím.
Čo ja, všetci im veríme, aspoň som mal ten pocit. Veríme im ako druh, sú nám vlastné, definujú nás. Zjavne sa mýlim, vojna trvá, bolestne si uvedomujem krehkosť civilizácie a celkom ľudsky sa bojím. Tých vecí vonku, samozrejme, ale aj vlastného morálneho zlyhania.
Zatiaľ je to O.K., viem, že som na správnej strane, snažím sa pomáhať, ako viem, čo zväčša znamená zbierky a vôbec, také to prirodzené delenie sa a zriekanie sa komfortu, na ktorý som bol zvyknutý.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.