každý mýtus o raji je magický. A keďže je to mýtus, v hĺbke vyjadruje aj náš ľudský údel: vytrvalo sa ohlasujúcu túžbu vrátiť sa a zotrvať čo i len na okamih v niečom bezstarostnom, príjemnom a podmanivom. V lonách matiek – povedal by azda psychoanalytik a otvoril by tým dvere k ďalšiemu mýtu. Mýty sa kopia jeden na druhý: veď čo iné než mýtus je otvorenie dverí – kľúčom?

Lenže rajské záhrady v našich predstavách sú sotva vecou spomienok na reálne udalosti: sú to vysnívané fantázie. Aký je tvoj obraz záhrady, taký bude aj tvoj raj. Ovocný sad za domom plný jabloní a sliviek je iný typ záhrady než tá Luxemburská v Paríži alebo záhrada pri zámku Versailles. Veď aj oddych v nich je iný. Už len z týchto dvoch imaginácií sa rodia odlišné mýty o relaxovaní. Ktovie, aká bola záhrada Epikurova?