alebo si to len nepamätám správne, no tak či onak, vypuknutie dinománie mám spojené s prvým Jurským parkom Stevena Spielberga z roku 1993. To už som bol veľký, skoro dvadsiatnik, takže hoci ma film nadchol, žiadny špeciálny vzťah k dinosaurom som si nevybudoval. O to viac ma však bavilo sledovať, ako sa na dinosaurov namotali deti. Cudzie, samozrejme, ktorým som robil vedúceho v tábore, ale aj deti z rodiny, synovci a netere, a tak vôbec, všetci frčali na dinosauroch.

Hmmm, móda, vravel som si, ono to prejde. Akurát, že nič také sa nestalo: ako sa dinománia v tých deväťdesiatkach začala, tak trvá. Dcéra mohla mať tak tri roky, keď ju to chytilo, a draplo ju to teda poriadne.